Necyklopédia v štúrovčine Wiki
Register
Advertisement
Uhrská republika
Мадяристан Козататарсасаки
Základňje údaje
Štátňje zrjaďeňja Koza, tatar atp.
Úradňje jaziki panónska fínčina, rumunčina, rómčina, ázijskje ďjalekti
Hlavňje mesto Pešť (ňje, ňje je to Prešporok)
Največšje mesto Pešť (opať to ňje je Prešporok)
Čleňeňja Od Dunaja po Ťisu
Najvišší bod Komín búdovi parlamentu v Pešťi (98 m p. m)
Najdlhšja reka Dunaj (časť)
Národná himna Uhri vižijú (Magyrö ött potiázik, bázmek)
Ďemografja
Rozloha cca. 65 000 km2 (počas prvej polovice 20. storočja rozňje kusi odpadávali)
Počet obivaťelou temer 10 milionou, z toho treťina Indou
Hustota osídleňja moc
Suseďja Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Rumelá, Srbsko, Kosovo, Horvátsko, Slovinsko, Rakúsko.
Ostatňje
Ďeďiční mocnár Kinga Göncz III., panónski vojvoda
Premier Bajnai Gordon Freeman
Národní hrďina Ján Slota (od roku 2000)
Zakladaťel štátu Bela Kunda, 1919
Mena 1000 forintou
internet tld .hu

Uhrsko (uhrski "Magiartóthszágh", pod vplivom malopolšťini aj "Wengrü") vzňiklo po sprisahaňeckej dohoďe medzi profesorom Tomášom Garigue Masarikom (Bohemja) a geňerálom Carlom Manňerheimom (Fínsko) o vitvorení autonómňeho územja pre Fínsku menšinu v Panóňii. Po kolapse autonómje veďenej Bela Kundom, nastáva spoločenská zmena, keď Rumunmi dosaďení admirál Horti vistavuje svoj kmeň silnjemu turecko-židovskjemu vplivu, čo sa prejavilo aj sisťemaťickím jazikovo-kultúrnim vzďalovaňím sa Panónskich Fínou od Fínou Polárnich (viď fonetickí prepis pozdravu prevzatjeho zo sťepnej semitčini "bizónlátašrot").

Histórja[]

Uzemje dňešnjeho VÚC Dolňje Slovensko bolo od ňepameťi (minimálňe 1000 rokou P.V.T. ) osídleňje Staršimí Slovákmi, Starimí Slovákmi a Staršimí Starimí Slovákmi; v náhodnom poradí (náhodňje poraďje podla §117, odst. c) záko 23/2013 Zb. zastupuje prvočíslo na súdoch druhej inštancje)

Prvím známim vládcom územja bou Samo. Ako už viplíva z jeho mena išlo o samovládu t. j. každí vládou (okrem svojho dobitka) sám sebe.

Ďalšimí vládcamí boli Pribina, Muojmjer (česki Mojmír), Rasťislav, Svetopluk a ďalší. Títo už zastávali funkcju mocnára do ktorej boli zvolení v ďemokraťickích volbách.

V roku 1536 zvíťazili Uhri nad svojimí bratrancamí Polákmi v známej bitke pri Mohácsi, čím uchráňili južnú Európu pred krisťjaňizáciou.

V nasledujúcom období bolo územje poskitnutje na spravovaňja etňickím Slovákom, ňeskuor rodu Hamburgerovcou, a od roku 1919 do roku 2007 opeť etňickím Slovákom.

V roku 1919 bou dosaďení komuňisťickí Samo-vládca Bela Kunda. Jeho Vláda však ňebola uspešná. Za pomoci Rumunou, v roku 1922, uskutočňiu Admirál floťili šlapacích biciklou pochod zo Segedu do Pešťi a ujau sa moci. Horti rozvíjau najme polnohospodárstvo - pestovaňja bavlni a chou Turuvou. V Ruskej občjanskej vojňe bojovau za Juh. Jeho Vláda bola mimorjadňe úspešná a trvala až do roku 1954, kedi bola za pomoci Fínskej vládi nastolená v Uhrsku koňečňe ďemokracja. Uhrsko však čoskoro straťilo pre Fínsko víznam, keď medzi ňím a Českom vzňikou v roku 1963 noví Polskí štát. V roku 1999 inťervenovalo Uhrsko v sjedmej Balkánskej vojňe za Srbsko proťi Horvátsku, za čo bolo kruto bombardovaňje Lordom Clintonom a Spojenimí štátmi. Vojna skončila úplnou okupáciou Uhrska. Americká armáda má odvťedi na jeho území svoje základňe.

Od roku 2002 existovali snahi vládi etňickích Slovákou o znovuzačleňeňja tohto územja pod vládu cára Mikuláša, nakolko územje zaostávalo v ekonomickích reformách a ekonomickom rasťe za Slovenskom. Tjeto snahi viúsťili v roku 2007 k pričleňeňju k územju Slovenska a premenovaňju na Dolňje Slovensko. Z duovodu tejto udalosťi bolo hlavňje mesto premenovaňje na Slotapešť (podla splnomocňenca vládi SR pre pripojeňja Uhrska k Slovensku).

Stoťisícročná histórja Uhrska sa stala vďačním námetom stovák filmou (Boj o oheň), himňickích pesní, hrďinskích legjend, či kňižních ťitulou (Jerguš Ferko - Uhrskje (seba)klami).

Z uhrskej učebňice ďejepisu: "Starí Uhri položili základi pravďepodobňe všetkích vedních ďisciplín. Ich žjakmi boli Mongoli, Tatárostanci, Chazari, či Slovaňja. Ich slovná zásoba ňepoznala hraňíc, ich písmo ňeskuor zrekonštruovali Laťinčaňja."


Kategória:Štáti

Advertisement