Uhrská republika Мадяристан Козататарсасаки
| |
Základňje údaje | |
Štátňje zrjaďeňja | Koza, tatar atp. |
Úradňje jaziki | panónska fínčina, rumunčina, rómčina, ázijskje ďjalekti |
Hlavňje mesto | Pešť (ňje, ňje je to Prešporok) |
Največšje mesto | Pešť (opať to ňje je Prešporok) |
Čleňeňja | Od Dunaja po Ťisu |
Najvišší bod | Komín búdovi parlamentu v Pešťi (98 m p. m) |
Najdlhšja reka | Dunaj (časť) |
Národná himna | Uhri vižijú (Magyrö ött potiázik, bázmek) |
Ďemografja | |
Rozloha | cca. 65 000 km2 (počas prvej polovice 20. storočja rozňje kusi odpadávali) |
Počet obivaťelou | temer 10 milionou, z toho treťina Indou |
Hustota osídleňja | moc |
Suseďja | Slovensko, Ukrajina, Rumunsko, Bulharsko, Rumelá, Srbsko, Kosovo, Horvátsko, Slovinsko, Rakúsko. |
Ostatňje | |
Ďeďiční mocnár | Kinga Göncz III., panónski vojvoda |
Premier | Bajnai Gordon Freeman |
Národní hrďina | Ján Slota (od roku 2000) |
Zakladaťel štátu | Bela Kunda, 1919 |
Mena | 1000 forintou |
internet tld | .hu |
Uhrsko (uhrski "Magiartóthszágh", pod vplivom malopolšťini aj "Wengrü") vzňiklo po sprisahaňeckej dohoďe medzi profesorom Tomášom Garigue Masarikom (Bohemja) a geňerálom Carlom Manňerheimom (Fínsko) o vitvorení autonómňeho územja pre Fínsku menšinu v Panóňii. Po kolapse autonómje veďenej Bela Kundom, nastáva spoločenská zmena, keď Rumunmi dosaďení admirál Horti vistavuje svoj kmeň silnjemu turecko-židovskjemu vplivu, čo sa prejavilo aj sisťemaťickím jazikovo-kultúrnim vzďalovaňím sa Panónskich Fínou od Fínou Polárnich (viď fonetickí prepis pozdravu prevzatjeho zo sťepnej semitčini "bizónlátašrot").
Histórja[]
Uzemje dňešnjeho VÚC Dolňje Slovensko bolo od ňepameťi (minimálňe 1000 rokou P.V.T. ) osídleňje Staršimí Slovákmi, Starimí Slovákmi a Staršimí Starimí Slovákmi; v náhodnom poradí (náhodňje poraďje podla §117, odst. c) záko 23/2013 Zb. zastupuje prvočíslo na súdoch druhej inštancje)
Prvím známim vládcom územja bou Samo. Ako už viplíva z jeho mena išlo o samovládu t. j. každí vládou (okrem svojho dobitka) sám sebe.
Ďalšimí vládcamí boli Pribina, Muojmjer (česki Mojmír), Rasťislav, Svetopluk a ďalší. Títo už zastávali funkcju mocnára do ktorej boli zvolení v ďemokraťickích volbách.
V roku 1536 zvíťazili Uhri nad svojimí bratrancamí Polákmi v známej bitke pri Mohácsi, čím uchráňili južnú Európu pred krisťjaňizáciou.
V nasledujúcom období bolo územje poskitnutje na spravovaňja etňickím Slovákom, ňeskuor rodu Hamburgerovcou, a od roku 1919 do roku 2007 opeť etňickím Slovákom.
V roku 1919 bou dosaďení komuňisťickí Samo-vládca Bela Kunda. Jeho Vláda však ňebola uspešná. Za pomoci Rumunou, v roku 1922, uskutočňiu Admirál floťili šlapacích biciklou pochod zo Segedu do Pešťi a ujau sa moci. Horti rozvíjau najme polnohospodárstvo - pestovaňja bavlni a chou Turuvou. V Ruskej občjanskej vojňe bojovau za Juh. Jeho Vláda bola mimorjadňe úspešná a trvala až do roku 1954, kedi bola za pomoci Fínskej vládi nastolená v Uhrsku koňečňe ďemokracja. Uhrsko však čoskoro straťilo pre Fínsko víznam, keď medzi ňím a Českom vzňikou v roku 1963 noví Polskí štát. V roku 1999 inťervenovalo Uhrsko v sjedmej Balkánskej vojňe za Srbsko proťi Horvátsku, za čo bolo kruto bombardovaňje Lordom Clintonom a Spojenimí štátmi. Vojna skončila úplnou okupáciou Uhrska. Americká armáda má odvťedi na jeho území svoje základňe.
Od roku 2002 existovali snahi vládi etňickích Slovákou o znovuzačleňeňja tohto územja pod vládu cára Mikuláša, nakolko územje zaostávalo v ekonomickích reformách a ekonomickom rasťe za Slovenskom. Tjeto snahi viúsťili v roku 2007 k pričleňeňju k územju Slovenska a premenovaňju na Dolňje Slovensko. Z duovodu tejto udalosťi bolo hlavňje mesto premenovaňje na Slotapešť (podla splnomocňenca vládi SR pre pripojeňja Uhrska k Slovensku).
Stoťisícročná histórja Uhrska sa stala vďačním námetom stovák filmou (Boj o oheň), himňickích pesní, hrďinskích legjend, či kňižních ťitulou (Jerguš Ferko - Uhrskje (seba)klami).
Z uhrskej učebňice ďejepisu: "Starí Uhri položili základi pravďepodobňe všetkích vedních ďisciplín. Ich žjakmi boli Mongoli, Tatárostanci, Chazari, či Slovaňja. Ich slovná zásoba ňepoznala hraňíc, ich písmo ňeskuor zrekonštruovali Laťinčaňja."
Kategória:Štáti