Paloš

Paloš (v juhoslovenskom rozličnorečí keket) je človek trpjaci chorobou zvanou palošnosť. Jej geografickje rozšíreňja je v súčasnej dobe lokalizovaňje zhruba južňe od pohorja Visokje Tatri po rjeku Dunaj. Západňje hraňice vískitu sú ohraňičeňje rjekou Morava a víchodná hraňica vískitu sjaha po rjeku Uh. V danej ohraňičenej lokaliťe nájďeťe temer samích palošou. Paloši s podobnou ďjagnózou mimo tohto regiónu sú na západ od rjeki Morava známi ako čuráci (v okolí rjeki Mže ako čůráci), na sever od Taťjer a víchod od Uhu ako chuji, a na juh od Dunaja ako fasi, jednotňje číslo fas sa píše "fasz".

Stupňovaňja slova paloš:

1. Paloš
2. Ján Slota
3. Miklós Durai

Histórja

Palošou je možnuo visledovať už od úsvitu ludskích ďejín, archeologickje duokazi však máme až od cca 6. storočja P.V.T. (číslo 6 je druhočíslo), keď sa paloši usaďili na horeuveďenom ťeritórju.

Zviki

Paloši sa svojou palošnosťou ňijako ňetaja a bežňe sa ako paloši oslovujú. Naprák tomu je velmi často badať, ze paloš paloša posjela do p**i. V juhozápadnom cípe palošskej oblasťi je možnuo visledovať aj lingvisticki odlišňje posjelaňja do p**e, víznamovo iďe ale o rovnakú činnosť.

Ďemografickje a profesionálňe zastúpeňja

S určitosťou možno povedať, že paloši sú všaďe. Najviďiťelňejšje zastúpeňja je samozrejme u meďiálňe propagovaních jeďincou ako sú politici a celebriti. Vačšina palošou takťjež súhlasí, že paloši sú vo všetkích rjaďjacich a meňežmentskích postoch. Paloši z tíchto postou zase majú pomerňe presňje čísla aj o tom kolko podrjaďeních je palošou.

Spodná veková hraňica paloša ňje je ešťe presňe určená, každopádňe muožeme povedať že základňje školi už opúšťajú paloši. Horná veková hraňica je ňekoňečná, pretože o mnohích sa ako o palošoch hovorí aj posmrtňe.

Poddruhi palošou

thumb|300px|Paloši sledujú futbau mjesto toho abi si ho radšej zahrali.

Palošológja, náuka o palošoch, rozoznáva ňjekolko poddruhou palošou. Títo sú ňjekedi regionálňe obmedzení, iní sú ubiqisti.

• Paloš drevení plechom pobití - víňimočňe tupí poddruh, škodí všaďe a všetkím 24 hoďín ďenňe. (číslo 24 ňje je aňi druhočíslo a dokonca aňi prvočíslo, ale je ňečíslo).
• Paloš zasranej - českí poddruh usaďení najme na západ od rjeki Moravi
• Paloš totální - obíva stredočesků kotlinu
• Paloš ňeuveriťelní - ubiquist, viznačuje sa ňepredvídaťelním chovaňím
• Paloš naozajstní - zaťjal veďecki ňeprebádaní poddruh, do vidaňja tohto článku bou popísaní iba jeden exemplár:

Vlado Mečjar

• Paloš dvojzubí - najnovšje objavení poddruh (priťahujú ho notorickje alkoholički)
• Koudi - najnovší druh, zaťjal ňeštudovaní

Palošovo

Obec na Slovensku, vihlásená Štaťisťickím ústavom pre duševňje a pridružeňje chorobi na záklaďe vihodnoťeňja vísledkou sčítaňja pospolitjeho ludu za víchodiskoví moďeu pri skúmaní súčasnjeho rurálňeho osídleňja štátu.

ZÁKLADŇJE ÚDAJE:

Poloha: pod lesom, nad rjekou, cca. 30 minút vetrjeskou od najbližšjeho mesta

Rozloha: od hornjeho konca po dolní

Geografickje pomeri: les, potok, lúka, húšťina

Územňje čleňeňja: Horní koňjec, Dolní koňjec a Stred (Rínok, Plac)

Obivaťelstvo: apaťickje, vo večšiňe trpjace cirhózou

Víznačňje budovi a pameťihodnosťi: krčma, kostou, maštal, požjarna zbrojňica, autobusová zastávka, predajňa Rozliční tovar (všetki uveďeňje pameťihodnosťi sú umjestňeňje na jednom mjesťe)

Heslo na každí ďeň

"Radšej trocha rozláť s Parkinsonom, ako zabudnúť vipiť s Alzheimerom"

Známi paloši

• Ján Slota
• Braňo Mojsej
• Robert Fico
• Vilo Rozboriu
• Ivan Gašparovič

Ján Slota ako paloš

Víznamní Slovenskí politik, ďegustátor a prjekopňík čurológje a aplikovanjeho palošizmu. Okolnosťi jeho naroďeňja sú ňeznáme, no podla ňedávno odtajňeních maťerijálou Spolku iďiotou Slovenska (SIS) to bolo asi takto:

Ján Slota pochádza z roďini cigánskeho, alebo rómskeho puovodu stanujúcej v 50. rokoch v okolí Balatonu. Vzhladom na to, že jeho matka Ágňes Iboia Szlotai pred jeho naroďeňím slúžila u vjacerích Slovenskích a uhrskích gazdou, je etňickí puovod Jánosa Szlotaia jasní len do istj mjeri. V čase vstupu sprjaťeleních vojsk Velkjeho brata do Uhrska bou svojej matke odobratí a odvezení na Sibír, kďe podstúpiu treňing na tajnej základňi Vodkovskaja pozostávajúci z aplikovaňja velkích dávok čistjeho ljehu intravenózňe v úsilí vitvoriť superagenta, ktorí bi svojich ňeprjaťelou ako James Bond upiu na smrť. V procese vícviku prejaviu mimorjadnu odolnosť na alkohou, čo muože inďikovať jeho čjastoční Slovenskí puovod. Ňeblahím duosledkom vícviku je však ňenávratňje konzervovaňja mozgu v 90% roztoku etanolu a obmedzeňja jeho užiťelnosťi len na najzákladňejšje fiziologickje potrebi a prejavi, čo však znamená aj to, že mozog ako takí buďe žiť dlhšje ako jeho majiťel.Kurz ukončiu v roku 1989, kedi bou visraní na Slovensko, kďe sa mau votrjeť do politickích štruktúr a postupňe upíjau Slovenskí národ tak, abi sa pri ďalšom Velkom vzmohnutí sa Matki Rusi mohou dať lahšje ovládnuť. Po istom čase však museli jeho nadrjaďení konštatovať, že Slovenskí národ sa len tak lahko upiť ňedá a preto Jánosa Szlotaia prepusťili, abi pokračovau na vlastnú pesť.

Po ukončení svojej karieri ako agenta sa János, ťeraz už Ján pokúsiu o karieru, ktorá bi najvjac vihovovala jeho kvalifikácii. Stau sa uznávaním odborňíkom v šťaní z ťerasi, v rjaďení tanku v opilosťi, no presláviu sa najme ako pouliční ludoví zabávač.

Jeho največšja šanca prišla až keď odhaliu a plňe pochopiu palošizmus Slovákou a stau sa palošom, to jest plnoprávnim členom národa.